Marocký štuk – Tadelakt

„Pevný ako skala – jemný ako hodváb“.

Takto opisujú remeselníci v Maroku unikátnu vodeodolnú povrchovú úpravu zvanú marocký štuk–tadelakt. Slovo tadelakt je Berberského pôvodu a voľne preložené znamená „leštiť“, „vtrieť“, „vmasírovať“, “vtlačiť“ alebo „premiesiť“, čo vystihuje spôsob aplikácie marockého štuku-tadelaktu.

Marocký štuk–tadelakt je tenký štuk (len niekoľko milimetrov až centimeter) zložený z ušľachtilých, čisto prírodných surovín bez akýchkoľvek chemických či zdraviu škodlivých prímesí (vápno, mramorová múčka, kremičitý piesok…). Vďaka základnej zložke – vápnu, je marocký štuk antibakteriálny a teda hygienicky vhodný do vlhkých priestorov. Precízne zhutnený a vyleštený povrch ho robí vodeodolným. Môže sa aplikovať na vane, umývadlá, podlahy, steny či sprchové kúty. Možno ho použiť aj na časti pecí a krbov, ktoré nie sú príliš tepelne namáhané.

Marocký štuk si ako jeden z mála vode odolných povrchov zachováva paropriepustnosť, čo umožňuje difúziu (prestup) vodných pár z podkladu. Ľudovo sa tomu vraví, že materiál môže „dýchať“. Toto je dôležité z hygienického hľadiska, pretože v miestach s dlhodobým pôsobením vlhkosti vznikajú podmienky pre tvorbu a šírenie plesní a z technologického hľadiska – niektoré materiály dlhodobým pôsobením vody degradujú.

Ďalšou prednosťou marockého štuku je možnosť súvislého povrchu bez špár a spojov, čo zabraňuje zachytávaniu nečistôt a zjednodušuje jeho údržbu.

Marocký štuk je možné aplikovať na akékoľvek tvary, fantázia tu nemá hranice. Technikou aplikácie je možné vytvárať rôzne nepravidelné štruktúry, ktoré zvyšujú autenticitu a jedinečnosť každého diela.

Marocký štuk je možné takmer neobmedzene farebne tónovať prírodnými pigmentmi, ktoré sú neutrálne voči vápnu a UV stabilné (časom nemenia svoju intenzitu).

 

Marocký štuk-Tadelakt

HISTÓRIA

História omietky nazývanej marocký štuk – tadelakt siaha do 11. storočia, kedy berberskí stavitelia začali pre výrobu vápna používať vápenec z pohoria Vysokého Atlasu. Tento vápenec je vzácny tým, že obsahuje nečistoty (pomerne vysoké percento ílu, oxid kremičitý…) a to ho činí hydraulickým. Takéto vápno je vhodné k výrobe vode odolnej omietky zvanej marocký štuk – tadelakt. Dodnes sa v Maroku toto vápno páli „ručne“ v jamách bez akejkoľvek mechanizácie a moderných pomôcok.

Technika leštených omietok v Maroku je pravdepodobne dedičstvo antiky, o čom svedčí nápadná podobnosť s technikou vysoko lesklého povrchu – Stucco lustro pochádzajúcej z obdobia 1.storočia p.n.l.

Na počiatku používali marocký štuk – tadelakt na vymazávanie cisterien na vodu, aby dosiahli dlhodobú vodeodolnosť týchto nádrží. Neskôr sa začal používať na fasády, drobné nádoby na vodu, vo verejných kúpeľoch zvaných „hammam“ a v palácoch.

Marocký štuk je jedným z najkrajších a unikátnych ručne robených povrchov. Majster vkladá svoju dušu do každého centimetra štvorcového a konečné dielo je jeho duchovným vlastníctvom. Marocký štuk – krása ktorá sa nedá naplno precítiť len očami, ale až v spojení s dotykom ruky sa zmysly spoja aby priniesli zážitok, ktorý nie je možné pripodobniť inému pocitu.

Fotografie z mojich realizácií nájdete v galérii.